Tu si môžete prečítať oznamy z ostatnej nedele na najbližšie obdobie.
Nedávno som počul rozprávať jedného pána, ako išiel opitý autom domov a na
vlastnej bráne si rozbil spätné zrkadlo na aute. Hovoril: No, ta čo. Skočil som
na ďalší deň do Košíc a večer som si na parkovisku našiel také auto ako moje a
urval som mu späťák.
Ostal som úplne vyvalený. Dospelý človek, ktorý ma dve deti, jedná takýmto
spôsobom.
Žijeme v spoločnosti, ktorá veľmi veľa rozpráva. Sú to samé reči, samé sľuby, samé dôrazy, prísahy, potom samé ospravedlnenia. A takto to ide stále dookola. Blížia sa parlamentné voľby a ja som už od mnohých počul: Koho budeme voliť? Niet koho! A ja vám tiež neviem povedať, koho. Pominulé roky som si hovoril, že si ešte vypočujem nejaké názory a vyberiem si. V štatistikách stále uverejňujú výsledky, keby sa volilo teraz, ako by to dopadlo, ale uverejňujú aj údaj tých, ktorí sa ešte nerozhodli. Mám pocit, že sa ľudia už nevedia rozhodnúť na základe slov politikov. Sme už všetci z toho celého akísi sklamaní. Čím ďalej, tým menej veríme ich vyjadreniam. Už nás nevedia presvedčiť. Slová už tu, akoby nič neznamenali.
Máme pred sebou dnes, bratia a sestry, biblický text s ktorým asi nebudete všetci súhlasiť, a určite mnohým nebude po vôli. Ani mne sa to celkom nepozdávalo a musím sa priznať, že ma v mnohom zahriakol. Podľa dnešnej nedele by sme mali vykladať biblický text o uzdravení stotníkovho sluhu, ale keďže ho všetci už dobre poznáte a ja by som sa iba znova opakoval, hľadal som aj nejakú inú možnosť.
To slovo mi znie veľmi zvláštne, lebo si myslím, že ten kto vás chce o niečom presvedčiť, musí mať sám vo veci jasno. Dnes sme zvyknutí na to, že keď nám niekto niečo ponúka a chce, aby sme si to kúpili, tak musí vystupovať veľmi rozhodne a jasne a to, čo nám ponúka, vychváli až do neba, aby nám dokázal, že si to nutne musíme kúpiť a že to bezpodmienečne potrebujeme. A že ten produkt je presne to, čo zháňame a čo nám k životu chýba. Znie to čudne, keď Pavel hovorí, že bol aj bojazlivý, aj prestrašený, ale dodáva, že to nebolo na škodu. Píše: …moja kázeň nebola v presvedčivých slovách múdrosti, ale v dokazovaní Ducha a moci…
Dlho som rozmýšľal, o čom budem v dnešnú nedeľu kázať. Je prvá nedeľa po Zjavení, ktorá sa tematicky venuje Ježišovmu krstu, ale nemôžem si pomôcť, pretože mám v sebe samom taký nepokoj, nekľud, ktorého sa neviem zbaviť po tragédii, ktorá sa týka aj nášho zboru. Zomrel nám 29-ročný mladý človek a nejaké odosobnenie je veľmi komplikované, pretože som do celej tej tragédie trošku zainteresovaný.
Priania všetkého dobrého do Nového roku ešte stále neutíchajú. Myslím, že ešte celý dnešný deň, ale aj tých pár nasledujúcich, keď stretnete v práci kolegov, či nejakých známych ľudí, budete pokračovať v prianiach a blahoželaniach. Myslím, že už prvé pozitívum je v tom, že si neprajeme nič zlé, ale všetko dobré a príjemné. A myslím, že nás v prianiach neodradili ani nejaké ekonomické vyhliadky a prognózy, čo sa týka tohto roku. Musím však povedať, že naša budúcnosť a naše fungovanie v roku 2012 závisí od určitých okolností.
Minulý týždeň sme hovorili o čakaní na vyplnenie Božích zasľúbení. Bolo to však čakanie jednotlivca. Čakanie Abraháma na vytúženého potomka, ktorého mu Hospodin zasľúbil. Dnešná 2. adventná nedeľa bude o čakaní jedného celého národa. Už to nebude jednotlivec, na ktorého sa chceme upriamiť, ale spoločenstvo, ktoré čakalo na záchranu a vyslobodenie.
Deťom na náboženstve v Kysaku, kde sa náboženstvo riadne hodnotí som sľúbil, že budeme písať písomku, pretože im musím dať nejaké známky. Ale už som sa dal prehovoriť asi trikrát. Čo ich veľmi k tomu, aby sa do Biblie trochu pozreli, neženie. Teraz majú pocit, že ma znova na ďalšej hodine prehovoria a to ich vedie k presvedčeniu, že sa nemusia učiť, lebo písomka aj tak nebude. Ale do pol roka to určite musí prísť.
5. februára tohto roku vyšla v médiách správa z Ankary o tom, že archeológovia objavili na juhozápade Turecka tzv. „siedmu cirkev Ázie“ z biblickej knihy Zjavenie Jána. Oznámil to minister kultúry Turecka Ertugrul Günay. Ide o miesto stretávania sa kresťanského spoločenstva. Stavba je v podstate zachovaná v originálnom stave. Minister Günay hovoril o vzrušujúcom objave a oznámil, že vykopávky sa budú prezentovať vo svetovej tlači po ďalších vykopávkach v lete. Mesto Laodikea bolo aj dejiskom Laodikejského koncilu v 4. storočí.
Myslel som na ľudí, ktorí počas druhej svetovej vojny stratili celé svoje
rodiny a blízkych, a ak ešte žijú, tak žijú zaťažení strašnými krivdami.
Obdivoval som Tomáša Graumana, ktorý stratil celú svoju rodinu
v koncentračných táboroch a či chcel alebo nechcel, bol zaťažený
nenávisťou a hnevom. Dokázať niečo také odpustiť, dokázať sa
v živote vyrovnať s takouto tragédiou je určite komplikovaná vec.
Spomínam si na jedného mládežníka, ktorý mal veľmi rád hudbu. Hral dobre na gitare, potom sa naučil hrať na bubnoch, jednoducho muzikant od kostí. Hral v kresťanskej mládežníckej skupine, ale to bolo iba príležitostne a to bolo pre neho málo. A tak si našiel kapelu, ktorá začala hrať po svadbách. Nie je na tom nič zlé, veď, keď to človeka baví, tak je to v poriadku. Lenže keď prídete ráno o 6:00 hod. zo svadby, tak je málo pravdepodobné, že ešte prídete na 10:00 do kostola.
Poďakovanie za úrody zeme
Sviatok poďakovania za úrody zeme je sviatkom o vďačnosti, ktorú určite ako veriaci ľudia cítime naproti Pánu Bohu. Je to vďaka, ktorú si uvedomujeme, keď vidíme úrody, ktoré nám priniesla naša zem. Tie najzákladnejšie, ktoré potrebujeme pre svoj telesný život, máme aj tu pred sebou, pšenica, ktorá nám symbolizuje každodenný chlieb, zemiaky, nejaké ovocie, zelenina. Sú to veci, ktoré si dnes kladieme pred naše oči a ktoré sú dôkazom toho, že máme čo jesť, že je o nás z tejto strany dostatočne postarané.
Konferencia MoS
Už niekoľko nedeľných bohoslužieb sa v našom zbore venujeme slovám Pána Ježiša Krista, ktoré sú adresované siedmym cirkevným zborom v malej Ázii. Hľadáme spojitosť týchto cirkevných zborov s nami v našom zbore, so situáciou v našej cirkvi a k tomu sa pridali problémy celosvetové, ako hospodárska kríza a po včerajšku nakoniec aj problémy celého Slovenska. Aj keď až tak ďaleko do ekonomiky a politiky vôbec nemusíme ísť. Dnes sa spolu pokúsime pozrieť na list, ktorý bol adresovaný v poradí tretiemu cirkevnému zboru do Pergamonu.
Neviem, ako kresťania v Smyrne prijali tento list, ale ja by som si predstavoval, že, ak prežívate biedu, tak čakáte na dobré správy, na niečo pozitívne. Ak vás gniavi a ubíja chudoba, tak čakáte, kedy príde jej koniec a nie ešte ďalšie avízo problémov a nenávisti. Slová na konci o tom, že majú byť verní až dokonca, aby mohli získať veniec života, nenapovedajú o niečom dobrom, skôr hovoria o smrti a konci niektorých kresťanov v Smyrne. Z tohto pohľadu je to veľmi smutný, až pesimistický list. Napriek tomu by bola veľká chyba, keby sme ho takto zhodnotili a uzavreli.
Počul som nedávno evanjelika, ktorý sa ma opýtal: No, čo sa deje s tou vašou cirkvou? V duchu som si hovoril, ako našou, a vy čo? Keď je nejaký problém, tak máme tendenciu sa od neho vždy dištancovať a tváriť sa, že toto sa nás netýka a že my s tým nemáme nič spoločné. Apoštol Ján sa nedištancoval od cirkvi, ktorá bola vtedy Rímom prenasledovaná a pošpiňovaná i ohováraná. Naopak, bral priznanie sa k cirkvi ako prejav hrdosti. Aj keď tie cirkevné zbory neboli ideálne a samy mali niektoré veľmi vážne problémy. Hovorí o sebe, že je účastník súženia i kráľovstva i trpezlivosti…
Pamiatka posvätenia chrámu v Trebejove
Pamiatka posvätenia chrámu bola vždy slávnostnou udalosťou pre cirkevný zbor a obec, v ktorej kostol stojí. Súviselo to s tým, že postaviť kostol bolo iniciatívou veľkého množstva obyvateľov, ktorí sa rozhodli pre takýto počin. Spojila ich táto spoločná myšlienka, dali dohromady hlavy, všetko premysleli a dali sa do spoločného diela. Títo ľudia priniesli nemalé obete, či už námaha pri práci, alebo finančné dary, ktoré išli z ich vlastného vrecka. Preto sa v minulosti pamiatka posvätenia chápala ako veľmi slávnostná udalosť, pretože ľudia v nej videli svoju vlastnú prácu, svoje vlastné dielo.
Kajúca nedeľa
Udalosti roku 70., keď rímske vojská dobyli mesto Jeruzalem, boli dosť kruté, a to je dôvod, prečo si ich pripomíname. Venujeme im viac pozornosti aj preto, že tieto udalosti predpovedal aj sám Pán Ježiš. Predpovedal čas, v ktorom sa ľuďom bude zdať, že Pán Boh nemá milosti a nemá zmilovania. A tie časy také boli. Kde už niet zľutovania nad starými, ale ani mladými. Kde už niet milosti ani pre deti, o ktorých hovoríme, že sú nevinné. V takýto čas sa ľudia čudujú, ako sa Boh na niečo také môže pozerať? Ako niečo také môže Boh tolerovať? Niet vtedy u Neho žiadnej milosti? Niet u Neho zľutovania?
Zažili sme jednu, pre mňa dosť nepríjemnú, skúsenosť. Nie s našimi deťmi, ale s organizáciou tábora. Keď sme dojednávali ubytovacie zariadenie, bola nám prisľúbená telocvičňa bez obmedzenia na celý čas nášho pobytu. Ale v pondelok, keď sme nastupovali, nám povedali, že vo štvrtok a v piatok budeme mať telocvičňu buď doobeda, alebo poobede. No v utorok už jeden pán, ktorý tam pracoval, v jedálni spomínal, že v stredu naobed príde ďalšia skupina nejakých tanečníkov, ktorí budú s nami ubytovaní a ktorí tiež potrebujú telocvičňu. V stredu ráno o 7,00 však už boli noví návštevníci nastúpení v telocvični a do konca týždňa sme sa dostali do telocvične už iba raz, asi tak na pol hodinu. Potom nás vyhodili so slovami, že teraz tu oni majú svoj program.
Často myslím na nebohého brata farára Radima Cingeľa. Kázal u nás práve v tú nedeľu, keď mu v týždni oznámili, že má nádor. Keď s tým začal chodiť po lekároch, dostal sa k niekoľkým možným postupom liečenia tejto choroby. Jeden lekár povedal, okamžite vybrať, druhý zasa povedal, treba z toho zobrať vzorku a potom sa rozhodnúť, čo s tým. A keď sme sa o tom rozprávali, tak hovoril: …..ja, ktorý sa do toho vôbec nerozumiem, lebo nie som lekár, ja mám rozhodnúť a vybrať si, akým spôsobom sa mám dať operovať a kto túto operáciu urobí? Komu vlastne dám svoj život do rúk?
Boli časy, keď sa veriaci ľudia držali názoru, že kresťan by nemal tancovať, vysedávať v baroch a krčmách, nemal v sviatočný deň za žiadnych okolností pracovať. Hovorilo sa im salviši, svätuškári, lebo sa snažili byť iní, ako ostatní. Nechcem to nijako hodnotiť, čo z toho bolo správne a čo zasa nie, ale bol to čas, keď sa v kresťanstve dával dôraz na odlišný život veriacich a neveriacich ľudí.
Pred pár mesiacmi sa stala na Slovensku jedna tragická autonehoda. Zomrel pri nej, na prechode pre chodcov, jeden starší človek. Zaujímavosťou bolo, že sa to odohralo na svetelnej križovatke, kde mali chodci červenú a autá mali zelenú. Ten človek tam v tej chvíli nemal byť. Na vozovku vstúpil, keď mali chodci červenú a autá mali zelenú. Súd však rozhodol, že na vine bola vodička auta, pretože nepredvídala, čo všetko sa mohlo na tomto mieste stať. Samozrejme, že po rozhodnutí súdu sa hneď druhá strana odvolala. Neviem, ako to nakoniec skončilo a ani to nechcem nijakým spôsobom uzatvárať, alebo posudzovať, ale chcem upozorniť na slovo predvídavosť.
Záver školského roka
Ernest Hemingway raz povedal: Sú potrebné dva roky, aby sme sa naučili rozprávať, ale 50 rokov, aby sme sa naučili mlčať. A pre niekoho je i tých 50 rokov málo.
Zažili ste už niekedy absolútne zamietavý postoj voči Bohu? Nemyslím na bežný nezáujem. Myslím na reakcie typu: o Bohu nechcem ani počuť; viac mi o tom nehovor; to sú úplné bludy, buď ticho.
Ježišove slová o zoslaní Ducha Svätého boli vysvetľované tým, že sa to udeje pre naše dobro a náš prospech: Sám Pán Ježiš povedal, že nám prospeje, aby odišiel; lebo, ak neodíde, Radca nepríde k nám. Neviem, či s takýmto vysvetlením učeníci súhlasili. Pre nich bolo výhodné, že bol Ježiš s nimi. Dal do poriadku veci, ktoré zbabrali, a bol pre nich zárukou, že, ak niečo nezvládnu, príde On a všetko upraví na správnu cestu.
Takýto nádejný text vyšiel z úst muža, proroka menom Izaiáš. Bolo to 700 rokov pred narodením Ježiša Krista. Sú to slová o lepších časoch, ktoré v budúcnosti prídu. Opis veľkých nádejí. Hneď v prvom verši je to krásne vystihnuté: ….hoci si sa hneval na mňa, Tvoj hnev sa odvrátil a potešil si ma. Pre Izaiáša to bol dôvod na radostný chválospev o Hospodinu. Avizoval, že príde čas, keď človek bude jasne vidieť dôvod na oslavu Boha, že bude ďakovať a oslavovať Božie meno.
Mali sme na území nášho zboru veľmi rušný týždeň, plný neočakávaných správ a zvláštnych udalostí. Začalo to uzávierkou cesty pri Kysaku, potom správou o vážnej dopravenej nehode niekde na moste, potom zvesťou o nejakých mafiánoch skrývajúcich sa niekde pod mostom (s tým prišli chlapci zo školy), ale skončilo to celé ešte neuveriteľnejšie. Pri človeku-kanibalovi, ktorý chcel iného človeka zabiť a zjesť. Neviem, či sme až po toľkej „sláve“ a popularite túžili, ale za pár hodín sme sa dostali do celého sveta. Neviem, či aj v tomto prípade platí, že aj zlá reklama je reklama.
(Deň matiek)
Pre dnešnú kázeň som vybral, milí bratia a sestry, biblický text, ktorý rozoberá práve dnešný sviatočný deň. Je to história jednej židovskej rodiny v dobe sudcov a práve rodine je venovaný dnešný deň. K tomu viac ako inokedy by sme chceli vyzdvihnúť úlohu ženy – matky.
Pašiové služby mám rád a teším sa, keď prichádza obdobie, keď na bohoslužbách čítame pašie. Nie je potrebné k tomu veľa, len sedieť a sledovať čítanie biblických textov, ktoré sú pospájané tak, aby nám priblížili tie posledné udalosti smrti Pána Ježiša Krista, ale aj všetky tie predpovede a náznaky, ktoré vychádzajú zo Starej zmluvy. Stačí len počúvať a trošku sa doslova a do písmena vcítiť do toho, čím náš Pán Ježiš prechádzal. Preto som dnes začal rozprávať o empatii.
Vymyslieť nového boha a nové náboženstvo bola perfektná myšlienka. A tak vznikla socha, ako inak, ak nie zo zlata, v údolí Durá a vy ľudia celej Babylonie sa tej soche budete klaňať, lebo je to boh hrozný a mocný. A tá hrôza a moc sa deklarovala tým, že ak sa pred ňou nepokloníte, tak zomriete strašnou smrťou, pretože vás zaživa hodia do ohnivej pece. Ale tu to bolo už s odporom. Traja muži si povedali, že sa nedajú tak ľahko ovládať a manipulovať a odmietli sa pokloniť.
Bratia a sestry, medzi akých ľudí patríte? Ste spokojní, kľudní, vyrovnaní, alebo vás stále niečo štve, znervózňuje, provokuje? Nepáči sa vám, ako to vo svete ide, nepáči sa vám situácia na Slovensku, pomery v kraji, okrese, či dedine?